| Návštevnosť | |
|---|---|
| Dnes: | 5 |
| Týždeň: | 5 |
| Mesiac: | 62 |
| Celkovo: | 31962 |
VODA - prednáška
PREČO JE PRE ČLOVEKA SPRÁVNY PITNÝ REŽIM TAKÝ DÔLEŽITÝ?
Naše telo obsahuje dve tretiny vody. Odhaduje sa, že človek, ktorý váži 70 kg, jej má v sebe pol hektolitra. Len malá časť sa nachádza v telesných tekutinách, napr. v krvi, lymfe, v žalúdočnom alebo črevnom obsahu asi 15 litrov. Ostatných zhruba 30 litrov vody obsahujú tkanivá orgánov vo vnútri svojich buniek. Znie to možno čudne, ale za mnohé civilizačné ochorenia vďačíme nielen nedostatku pohybu a prílišnému prísunu kalórií ale aj chronickému nedostatku tekutín. Namiesto pramenistej vody totiž pijeme prakticky bezcenné, chemicky upravované nápoje.
Aké úlohy ešte plní voda v našom organizme? Transportuje živiny ku všetkým orgánom, zásobuje nervové cesty, udržiava správnu funkčnú a reprodukčnú schopnosť našich buniek, je potrebná na plnenie všetkých úloh našej krvi a lymfy, reguluje našu telesnú teplotu. Voda navyše pomáha vyplavovať neustále útočiace jedy cez obličky, črevá, pokožku i pľúca. Denne strácame približne dva litre tejto cennej substancie. A preto pijeme. Tekutina, ktorú vypijeme, sa tráviacim traktom dostane až do oblasti čriev. Tu sa k nej pridáva voda vylúčená žľazami v zažívacom trakte. Toto vzniknuté množstvo sa celé v tráviacom trakte vstrebe do krvného obehu. Smeruje k pečeni žilou nazývanou vrátnica to preto, že vracia vodu a živiny naspäť k pečeni. V tomto orgáne dochádza k regulácii množstva krvi a takisto vody v organizme. Až z pečene pokračuje životodarná tekutina do malého a veľkého krvného obehu a následne preniká do telesných tkanív. Telo má aj svoje vlastné vodné zásobárne, najčastejšie svalstvo, kožu s podkožím a pľúca. Výskumníci, ktorí sa zaoberajú týmto odborom, usudzujú, že pre dospelého jedinca je potrebné dodať na každý kilogram telesnej váhy celých 35 gramov vody za deň!
Najlacnejší liek Vodu v ľudskom organizme teda môžeme rozdeliť približne na tri druhy: voda obehová, verná svojmu označeniu, obieha v organizme obsiahnutá najmä v krvi v množstve asi troch litrov. Potom je tu voda medzibunková, ktorá je obrazne povedané, medzistupňom na ceste do ľudskej bunky - už bola prepustená z krvného obehu, ale bunku ešte nedosiahla. Mala by byť vybavená vyváženým množstvom rozpustených minerálov - príliš malý, ale aj príliš veľký obsah minerálov bráni plynulej cirkulácii vody z krvi cez medzibunkové priestory až do vnútra buniek a naspäť. Asi najznámejšou odozvou porušeného vodného režimu je opuch, pri ktorom sa hromadí voda medzi bunkami a jej objem z bežných 10 litrov neustále narastá. Pre úplnosť je potrebné zmieniť sa aj o vode, ktorá sa nachádza na samom konci prepravného reťazca, a to o vode vo vnútri bunky. V tele človeka je jej najviac. Túto vodu s vyšším obsahom draslíka si bunka húževnato chráni. Lenže čo sa stane, ak pijeme málo? Pri nedostatku vody v našom organizme sa v cievach a tkanivách hromadia škodlivé látky, čo preťažuje látkovú výmenu a vylučovacie orgány. Voda v tkanivách, krv a lymfa sa zahusťujú, oslabuje sa obranný systém tela, zlyháva prenos nervových impulzov, spomalí sa aj obnovovanie buniek a človek rýchlejšie starne. Iránsky lekár Dr. Faridun Batmanghelidj dokonca výlučne pitím pramenistej vody liečil mnohé civilizačné choroby: reumatické ťažkosti, bolesti hlavy, poruchy krvného obehu, tráviace problémy, alergie, celulitídu, poruchy koncentrácie, chronickú únavu či depresie!
Čím hasíme smäd? Myslíme, si, že pijeme dostatočne. Ale čo pijeme? Chemicky spracované tekutiny ako kávu, čaj, limonádu, kolu, alkoholické nápoje. Samozrejme, všetky tieto vymenované nápoje obsahujú aj vodu. Lenže zároveň majú v sebe veľa škodlivej chémie ako farbiace a konzervačné látky, umelé arómy, sladidlá a podobne. Aby tieto látky mohlo naše telo odstrániť, potrebuje vodu. Často omnoho viac vody, než ako je obsiahnuté v spomínaných nápojoch. Navyše káva, čierny čaj či alkoholické nápoje organizmus dehydrujú, pretože na odstránenie odpadových produktov ako kofeín a alkohol potrebuje telo veľa vody. Aj preto sa po známych "opiášoch" prebúdzame smädní, hoci sme niekoľko hodín predtým vypili napríklad litre piva. Aj bolesti hlavy, ťažoba a vôbec, všetky príznaky "opice" sú následkom akútnej dehydratácie a prekyslenia organizmu. Samozrejme, nikto sa nemusí vzdať pohárika svojho obľúbeného pivka, limonády, šálky kávy. Všimnite si však, že v niektorých viedenských kaviarňach k objednanej káve automaticky dostanete aj deci vody alebo minerálky. Vo Francúzsku vám takisto k objednávke (niekde na požiadanie) prinesú krčah s vodou zdarma. Nemecký biofyzik Peter Ferreira spoločne s doktorkou Barbarou Hendelovou z Horného Bavorska tvrdia, že k všetkým týmto "moderným" nápojom treba vypiť ešte rovnaké množstvo vody. (pričom asi jedna tretina má byť vo forme obyčajnej pramenitej vody).
Bublinky nie! Otázka znie, akú vodu máme piť. Voda z našich vodovodných kohútikov je spravidla povrchová, často upravovaná voda z riek. Vidiecke studne zas často obsahujú veľa dusičnanov z polí. Minerálne vody sa derú na svetlo zo svojich hlbinných zdrojov. Obsahujú komplex minerálov a stopových prvkov (stopových preto, že ich množstvo je oproti ostatných zanedbateľné, tzv. stopové). Toto pomerné zastúpenie je z prameňa na prameň odlišné a podieľa sa tak na jedinečnej štruktúre minerálky, ale aj na jej chuti. Odborník na vodu Peter Ferreira však na bežné pitie odporúča obyčajnú pramenitú vodu chudobnú na minerály. "Naše telo totiž v minerálke obsiahnuté minerály nevie optimálne využiť," tvrdí "Len organicky zabudované minerály v ovocí a zelenine môžu byť telom dobre využité. Anorganické minerálne stavebné kamene, ktoré sú v minerálnych vodách, sa často zlepia s inými substanciami ako živočíšne bielkoviny a hromadia sa na stenách ciev alebo v kĺboch." Podľa jeho slov voda dokáže zbaviť telo škodlivých nánosov o to lepšie, čím menej minerálov obsahuje. Navyše by nemala mať bublinky (známe CO2): "Uhličitany sú kyslé a kyselín máme v organizme veľa tak či onak. Uhličitany navyše rozbíjajú aj biofyzikálnu štruktúru vody." Čo to je, neznáme slovné spojenie, biofyzikálna štruktúra vody? Voda je nositeľ informácie. Len pomerne krátky čas je vedecky dokázané, že akumuluje liečivé energie vo forme akýchsi frekvenčných vzorcov, podobných zvukovým vlnám. Tomu hovoríme biofyzikálna štruktúra vody. Tieto energie môže voda prenášať na iné systémy, napr. žijúce organizmy. To vysvetľuje princíp homeopatie a skutočnosť, že v homeopatiku vlastne účinkuje aj veľmi silno zriedená látka, ktorá v roztoku vlastne už ani nie je dokázateľná. Voda totiž uchovala jej informáciu. A ešte čosi, z dôvodu tejto "pamäti" vody by sme ju vraj nemali kupovať v umelohmotných, ale v sklenených fľašiach. Tak teda - na zdravie s H2O!
VODA V ĽUDSKOM ORGANIZME
Podiel vody v orgánoch ľudského tela: Krv - 91%, Plazma - 90%, Chrupavky - 55%, Svaly - 75%, Pľúca - 80%, Sliny - 95%, Tráviace šťavy - 96%, Mozog - 81%, Slezina - 76%, Kosti - 13%, Zuby - 10%.
Voda je základom pre optimálne trávenie, prenos živín v organizme a vylučovanie splodín látkovej výmeny mimo neho. Voda je regulátorom telesnej teploty - pot vyplavuje z organizmu nežiaduce produkty látkovej premeny. Voda umožňuje činnosť svalov a nervového systému.Je aj médiom na prenos kyslíka, tvorí hlavnú zložku tekutiny zvlhčujúcej kĺby. Príjem pitnej vody v dostatočnom množstve a vo vhodnej kvalite, pitný režim, je nevyhnutným predpokladom pre správnu funkciu ľudského organizmu.
VODA ZDROJ ŽIVOTA
Ľudské telo obsahuje 4/5 vody, celý proces tela prebieha vo vodnom režime. Naše telo vylučuje asi 2 l vody denne. Preto ju treba každodenne telu dodať. Čistá voda dopravuje bunkám výživu a odvádza odpad. Potrebné množstvo tekutín je minimálne 0,4 l na 10 kg hmotnosti denne. Mali by sme piť čistú vodu. No problém čistej vody je stále naliehavejší.
Svet sa skladá zo 75% vody, ale iba 1% je použiteľné na pitie. Najznámejšími aspektmi znečistenia vody sú chemické znečistenia, pesticídy, uholné a naftové fenoly, ťažké kovy (olovo, zinok, kadmium, ortuť, chróm, hliník), kyslé dažde, výfukové plyny automobilov a rádioaktívne látky ako sú stroncium a radón. Odkiaľ sa berú tieto znečisťujúce látky? Povrchové vody ( rieky, jazerá) prijímajú veľké množstvá odpadových vôd, ktoré zadržujú biologické, chemické a anorganické nečistoty. Odtiaľ prechádzajú pôdou ako prírodným filtrom do podzemných vôd, ale i napriek tomu v nich zostáva určitý podiel znečistenia. Takéto znečistenie nie ste schopný vo vode ani uvidieť, ani odmerať bežnými prostriedkami. Ak sú tieto látky navyše bez zápachu a chuti, môžeme vodu považovať za kryštálovo čistú a chutnú. Pritom stačí, aby sa množstvo nebezpečného chemického prvku zvýšilo iba o niekoľko miligramov a môže ohroziť vaše zdravie a život. Napríklad olovo spôsobuje zhoršenie sluchu, vysoký krvný tlak, žalúdočné ťažkosti, alergie, trpasličí vzrast a duševnú zaostalosť. Usadzuje sa v obličkách, pečeni, mozgu a kostiach. Kadmium poškodzuje systém krvotvorby, pečeň a kosti. Azbest je rakovinotvorný, donedávna široko využívaný v stavebníctve a v minulosti aj pri výstavbe vodovodov a kanalizácií. Mangán sa usadzuje v obličkách, pečeni, poškodzuje slinivku brušnú (pankreas) a nervový systém. Dusičnany sa v tráviacom trakte menia na dusitany, ktoré sú príčinou rakoviny tráviaceho traktu. Viazanie magnézia v tele prispieva k srdcovému infarktu. Meď sa ukladá v obličkách, mozgu (schizofrénia), je príčinou mužskej neplodnosti, ničí vitamín C v pokožke a pečeni (žltačka). Fluór sa ukladá v zuboch a kostiach, zvyšuje ich krehkosť a lámavosť, poškodzuje obličky a nervový systém a alergizuje organizmus. Voda je základným prvkom chemických, biologických a mechanických funkcií v organizme. Ročne človek vypije okolo l 000 litrov vody: t.j. 2 litre denne. V priemere za život asi 60 000 litrov. Voda je dôležitá pre všetky funkcie nášho tela! Pravidelný krvný obeh, činnosť mozgu, látkovú výmenu (metabolizmus), reguláciu telesnej teploty, funkciu obličiek, močového a zažívacieho ústrojenstva, prácu svalov a celého pohybového aparátu, nervového systému, vylučovania toxických látok z organizmu - jednou vetou, bez vody človek nemôže existovať. Čím ďalej viac sa do popredia dostáva otázka kvality vody. Väčšina ľudí v SR má možnosť používať vodu z vodovodných rozvodov. Voda je však chlórovaná . Chlór je vo vode aby zabil baktérie, ale aj v našom tele máme potrebné baktérie a tie tiež chlór zabíja. Východné Slovensko má však iba približne 50%-né pokrytie vodovodných rozvodov. To znamená, že zhruba 50% ľudí v tejto oblasti je odkázaných na vlastné zdroje (prípadne zásobovaním vody cisternami). 95% vlastných zdrojov nemá uspokojivú kvalitu vody. Jediným riešením je možnosť doúpravy vody zvláštneho zdroja priamo v domácnosti filtračným zariadením.
ZNEČISTENIE VODY
Vo všeobecnosti platí názor, že zlá kvalita pitnej vody predstavuje veľké zdravotné riziko.
Miera akceptovateľnosti tohto rizika je v zásade otázkou politicko-sociálnou, nie zdravotnou. Tu je postoj jednoznačne vyjadrený existenciou príslušných noriem pre kvalitu pitnej vody. Je však potrebné mať na pamäti, že aj normy do určitej miery pripúštajú znečistenie vody aj takými látkami, ako sú ortuť, olovo, arzén, kadmium a iné. Stovky ďalších sa u nás dokonca bežnými analýzami vôbec nezisťujú. Stanovenie prípustnej úrovne znečisenia vody je kompromisom medzi tým, čo je bezpečné a čo je dosiahnuteľné. Normy pre pitnú vodu na Slovensku sú stanovené tak, aby pitie vody nespôsobovalo klinické poškodenie organizmu do veku 65 rokov veku človeka ( v USA do 85 rokov veku.)
Prípustná hodnota nečistôt obsiahnutých vo vode sa stanovuje v miligramoch na liter (mg/l), alebo uvádza v jednotkách ppm (jedna častica znečisťujúcej látky na milión častíc vody). V prípade nečistôt, ktoré sú nebezpečné a ktorých prípustná hodnota má napr. pri ortuti hodnotu 0.001 mg/l, predstavuje táto hodnota pomer jedna ku miliarde. Je zjavné, že takéto znečistenie nie sme schopní vo vode ani uvidieť, ani odmerať bežnými metódami. Ak sú tieto látky navyše bez zápachu a chuti, môžeme vodu považovať naozaj za krištáľovo čistú a chutnú, pričom môže ohrozovať naše zdravie a život. Meranie a identifikácia takýchto množstiev je relatívne ťažká a vyžaduje si príslušné vybavenie. Moderné analytické metódy a prístroje na analýzy vody umožňujú zisťovať niektoré toxické látky dokonca v pomere jedna molekula nečistoty ku miliarde molekúl vody. Medicínske výskumy a merania dokázali, že aj takéto malé množstva nečistôt spôsobujú poruchy v organizmoch skúmaných zvierat.
Dôkladná analýza vody je veľmi komplikovaná úloha. Na Slovensku sa analyzujú parametre okolo 400 znečisťujúcich látok vo vode, v USA 1400.
Spomeňme aspoň niektoré základné parametre zjavne vplývajúce na kvalitu vody, ktoré môžeme posudzovať aj senzoricky. Zákal vody spôsobujú mikroskopické organické a (alebo aj) anorganické častice obsiahnuté vo vode. Dlhý čas ich gravitačného usadzovania vo vode spôsobuje malá hmotnosť častíc. Meria sa fotometricky alebo dobou prietoku vzorky cez určitý filter. Mnoho nečistôt nemá žiadnu chuť. Tie, ktoré ju majú môžu chuťové poháriky schopné zaregistrovať pri koncentrácii od niekoľko desiatok mg/l. Len máloktoré však vieme stanoviť presne. Zafarbenie vzniká vo všeobecnosti z organických nečistôt, ale aj zvýšeným podielom anorganických látok rozpustených vo vode. Meria sa vizuálnym porovnaním s kalibrovanými vzorkami. Nepoškodený ľudský čuch je citlivým snímačom zápachov. Možno ním zaregistrovať zápach látok obsiahnutých vo vode v množstve udanom v mikrogramoch na liter. Kyslosť alebo zásaditosť, pH, sa udáva ako číslo od 0 do 14, vyjadrujúce tzv. vodíkový potenciál (záporný logaritmus počtu vodíkových iónov). Číslica 7 vyjadruje pH neutrálnu reakciu.
Vedecké merania a analýzy ukázali ako pôsobia nadmerné množstvá jednotlivých chemických prvkov na ľudský organizmus. Chlór je označovaný odborníkmi za najväčšieho zabijaka našich čias. Chlór a nebezpečné zlúčeniny nazývame trihalogénmetány (THM), ktoré vznikajú jeho pôsobením na organické látky vo vode, Sú preukázateľné rakovinotvorné. Prístupná hodnota aktívneho chlóru je 0,3 mg/l. Od 1.1.2005 je vo Švajčiarsku zakázané používanie chlóru na úpravu pitnej vody (Jedine pomocou UV žiarenia). Olovo je tichým vrahom bez chuti, zápachu a vône. Dostáva sa do vody zo starších vodovodných rozvodov, farieb a automobilových splodín. Spôsobuje zhoršenie sluchu, vysoký krvný tlak, žalúdočné ťažkosti, alergie, anémiu, spôsobuje trpasličí vzrast a duševnú zaostalosť. Prípustná hodnota v pitnej vode je 0,01 mg/l. Kadmium poškodzuje systém krvotvorby, pečeň, kosti. Prípustná hodnota je 0,003 mg/l. Azbest je rakovinotvorný, široko používaný v stavebníctve, v minulosti aj pri výstavbe vodovodov a kanalizácií. Dusičnany sú dokázateľne rakovinotvorné. Sú výsledkom intenzívnej poľnohospodárskej činnosti a priemyselných odpadov. U kojencov spôsobujú anexiu. V tráviacom trakte sa menia na dusitany, ktoré sú príčinou vzniku rakoviny tráviaceho traktu. Prípustná hodnote je 50 mg/l ( v USA 10 mg/l.) Fluór sa ukladá v zuboch a kostiach, zvyšuje ich krehkosť a lámavosť, poškodzuje ľadviny a nervový systém a alergizuje organizmus. Viazaním magnézia prispieva k rozvoju srdcového infarktu, kumuluje sa v maternici a poškodzuje vývoj plodu. Prístupná norma je 1,5 mg/l. Meď sa ukladá v ľadvinách, mozgu. Je príčinou mužskej neplodnosti, ničí vitamín C v pokožke a pečeni (žltačka - zdrojom ohrozenia sú staré medené rozvody vody). Prípustná hodnota je 0,5mg/l. Anorganické minerály sú prvky a látky s nízkym obsahom uhlíka v štruktúre a môžu mať elektrický náboj. Tu patrí kuchynská soľ, olovo, vápnik, kadmium, ortuť, horčík, arzén, dusičnany, meď a pod. Zlúčeniny vápnika a horčíka sú bežne rozpustené v obyčajnej vode aj vo vodách minerálnych a liečivých. Pojem minerálna voda má relatívny význam, pretože voda v prírode s výnimkou zrážkovej (dažďová alebo zo snehu) je vždy do určitej miery mineralizovaná. Jedná sa najmä o spodné vody, ktoré sa získavajú z hĺbok niekoľkosto až niekoľkotisíc metrov. V týchto hĺbkach sa čistá zrážková voda mení na zložený roztok charakterizovaný aktuálnym obsahom prvkov, plynov, iónov, niekedy koloidov a organických zlúčenín.
Celková mineralizácia vody sa stanovuje už vyššie spomenutým vážením osušku pri teplote 105 C. Nad hodnotu 200mg/l sa voda považuje za minerálnu, ktorá pôsobí na ľudský organizmus farmakodynamicky. Ale nie všetky minerálne vody majú vzhľadom na obsah minerálnych solí liečivé vlastnosti, časť z nich pôsobí dokonca škodlivo. Liečivé minerálne vody sa používajú rôznym spôsobom, čo závisí od podstaty ochorenia a liečebných vlastností samotnej vody. Najčastejšie je to forma kúpeľa, sprchy, preplachovania, inhalácie, v určitých prípadoch perorálne - ako liečebný pitný režim. Je však známe, že ľudský organizmus len vo veľmi obmedzenom množstve (len asi 2-5%) prijíma anorganické minerály, ktoré sú v tejto podobe preň cudzími látkami.
Zopakujme teda, že ľudský organizmus len veľmi málo využíva minerálne látky a prvky v anorganickej podobe. Pre vývoj a stavbu tela majú význam len minerály prijímané organicky dostupnou formou, ktoré prijímame v potrave. Procesy výživy trávenie, absorbcia a vylučovanie prebiehajú vo vodnom prostredí. Nedostatok vody v ktorejkoľvek etape týchto procesov vyvoláva poruchy systému. Denne má človek prijať v rozličnej forme 2,7 l tekutín, ročne okolo 1 000 litrov. Pri 65% podiele vody v organizme obsahuje telo človeka s hmotnosťou 65 kg cca 43 kg vody.
Ľadviny vodu v organizme neprestajne filtrujú (denne okolo 180 litrov) a pri správnom dennom režime sa všetka voda obsiahnutá v organizme vymení približne za 20 dní. Za celý život človek vypije niekoľko deisatok tisíc litrov vody (odhadom až 65 000 litrov). Čo však s anorganickými minerálmi, ktoré voda vo väčšej či menšej miere obsahuje. Tie, čo telo nespotrebuje vo svoj prospech vylúči (pot, moč, dych,), alebo uloží po celom organizme. Najčastejšie vo forme žlčníkových a ľadvinových kameňov, usadením v orgánoch ( rohovka, ľadviny, srdce,) cievach (kôrnatenie tepien) a bunkách (artritída, sluch, nervový systém, nedostatočné okysličovanie buniek.) Jednotlivé bunky musia byť zásobené v potrebnej miere minerálmi nevyhnutnými na vykonávanie svojích funkcií. Minerály, ktoré bunky nemôžu využiť tvoria zbytočnú záťaž. Podľa odhadov za život človeka spolu s vodou vypije asi 200 kg kameňa v podobe anorganických minerálov. Malé množstvo, ale veľká miera záťaže a poškodzovania ľudského organizmu ostáva časť tohto kameňa v organizme.