| Návštevnosť | |
|---|---|
| Dnes: | 1 |
| Týždeň: | 21 |
| Mesiac: | 56 |
| Celkovo: | 31956 |
Rozprávka Šeherezády
Úryvok z pripravovanej knihy
Tá láska, taká prudká, taká krehká, taká nežná, taká zúfalá... Jack Prévert
Magdaléna kráčala po ulici a ako vždycky snívala o láske. Mala za sebou stretnutie s mužom svojho srdca a jeho ľahostajné chovanie ju veľmi roztrpčilo. Ako vždy, keď na ňu pozrel krivým okom, cítila temer zúfalstvo. Nevedela pochopiť ako je možné, že jej lásku neopätuje. Svet bez lásky jej pripadal šedivý a zbytočný, život márny. Bola síce matkou, dcérou, manželkou, zažívala rôzne formy lásky, ale už dlho sa necítila byť milovanou ženou, vlastne nikdy nezažila bezpodmienečnú partnerskú lásku, s ktorou by sa mohla cítiť jedinečnou a nenahraditeľnou. Zdalo sa jej to byť nespravodlivé. Jej srdce prekypovalo citom, o ktorý nikto nestál. Žeby to bolo prekliatie? Rodová kliatba , o ktorej často od svojho detstva počúvala? Celé roky svojho života hľadala partnerskú lásku muža a miesto nej sa stretávala s ľahostajnosťou, nepochopením a zradou.Do cesty sa jej postavila mladá, pekne oblečená a čistá cigánka. Mala krásne, výrazné, rubínové náušnice. "Mladá pani, kde je Karadzičová ulica?", oslovila ju naliehavým, neodbytným tónom. Nechcelo sa jej premýšľať o otázke a tiež sa nechcela nechať vyrušovať v svojich úvahách, preto pohotovo odpovedala: "Neviem, nie som z Bratislavy".
"Vy jste, ale veľká pani. Škoda jenom, že máte stále smulu a neštěstí ," usilovala nezvaná spoločníčka naďalej o pozornosť slovensko - česky s rómskym prízvukom. "To proto, že nesete s sebou prokletí, strašnou rodovou kletbu", zabodovala neobvyklým prehlásením, ktorému Magdaléna dobre rozumela. Keď cigánka vyslovila nahlas jej tajné obavy a tušenia, zrazu si získala jej pozornosť, záujem a dôveru ."Čo vy o tom môžete vedieť?" "Všechno, úplne všechno."
Za malú chvíľu už spolu sedeli na lavičke pred starou tržnicou, mladá žena vyhovela požiadavkám cigánky a odovzdala jej dobrovoľne všetky svoje šperky - krásne náušnice, ktoré iba nedávno výhodne kúpila v zastavárni, potom ich očisťovala v soli a na slnku a mala z nich veľkú radosť a dva prstene, starú zlatnícku prácu, ktoré boli rodinnými klenotmi, červený prsteň s rubínom a veľmi pekný prsteň, ktorý bol celý ozdobený malými zirkónmi. Cigánka držala prstene a náušnice v zovretej dlani, pridala k nim tri vlasy, ktoré žene šikovne vytrhla z hlavy, pozerala sa sústredene do prázdna pred seba, akoby tam videla nejaký dej a začala pomaly monotónnym hlasom rozprávať...