| Návštevnosť | |
|---|---|
| Dnes: | 3 |
| Týždeň: | 10 |
| Mesiac: | 48 |
| Celkovo: | 32463 |
Hippocratova prísaha
Úryvok z pripravovanej knihy
Napriek tomu, že sa celé roky liečim sama a sama na sebe skúšam a overujem rôzne prírodné liečebné postupy, stalo sa aj mne, že som potrebovala lekárske ošetrenie v odbore, ktorý je nezastupiteľný. Bola som nútená v cudzom meste osobne navštíviť excelentného lekára, ktorý vo mne prebudil dávne spomienky na Hippocratovú prísahu a prinútil ma znovu pochopiť a prežiť každé jej slovo. Ošetril ma pozorne, dôsledne a správne, s ľahkým humorom a nadhľadom, tak ako ošetroval každého svojho pacienta. Zvláštne na tejto udalosti však bolo to, že som ju už predtým do najmenších podrobnosti zažila vo sne a sen vo mne po prebudení vyvolal neobyčajné dojatie a citové pohnutie. Taktiež zážitok ošetrenia. Bolo jasné, že som sa už s touto láskavosťou a opatrujúcou pozornosťou lekára, ktorú som vnímala ako otcovskú. už v dávnej minulosti stretla. Chcela som poznať hlbšie súvislosti, dozvedieť sa kde, kedy, ako a prečo, takže som sa opakovane pokúšala o autohypnózu. Výsledky boli ohromujúce a nenechali ma ľahostajnou. Pred mojim duchovným zrakom v opakovaných autohypnotických stavoch sa začal rozvíjať nádherný rozprávkový príbeh z dávnej minulosti. Bola to minulosť tak dávna, že sa týkala mojej inkarnácie pred l80 rokmi. Ústrednou témou príbehu bola Hippocratová prísaha, ktorá sa mi vždy znovu a znovu vybavovala ako jeho predôležitá súčasť, napísaná dvojjazyčne na starom pergamenovom papieri, umiestnená na ťažkom písacom stole v knižnici malebného zámku. Objavovala sa ako nutkavá myšlienka a predstava až dovtedy, kým som sa nerozhodla tento príbeh napísať.
Prenesme sa teda do doby pred 180 rokmi do malebnej krajiny južnej Francie, kde na malom riečnom ostrove, v krásnom šľachtickom sídle neďaleko mestečka Agde, žil lekár Mathias, schudobnelý potomok šľachtickej rodiny, po smrti rodičov sám, so svojou chovankou. V mestečku bol sirotinec, spravovaný kláštorom, ktorý viedla stará, zošúverená, ustaraná mníška Henrieta. Na svojich krehkých, zhrbených pleciach niesla bremeno starosti asi o 50 osirotených detí, ktoré boli choré, nešťastné, väčšinou hladné a zbedačené. Keby nebolo lekára Mathiasa, ktorý sirotinec často navštevoval a svojim lekárskym umením bez nároku na odmenu zbavoval deti chorôb, bolesti a trápenia, nebola by ťarchu tohoto bremena uniesla. Keď sa lekár ujal dievčatka, malej Charloty, jednej zo sirôt, ktorá bola pekná, usmievavá a milá, nevedela ,čo si počať od radosti...